Už od rána u nás neprestáva pršať, tak som využila túto príležitosť, zababušila sa do deky, sadla do svojho obľúbeného kresla, vzala šálku čaju a prezerám si blogy. Síce by som sa mala učiť ale naozaj sa mi nechce. Rozmýšľala som nad tým ako som začínala na starých blogoch, ktoré boli ešte na blogu.cz. Ako som minimálne 20 krát za deň otvárala blog len by som sa pozrela či nepribudol nejaký komentár. (snáď nemusím hovoriť že takýto štýl na omrzel po 4 dňoch) Časom som si získala čitateľov no potom blog objavil brat tak začalo moje prvé sťahovanie. Môj druhý blog som si obľúbila najviac mala som ho asi, mm, 5 mesiacov? A potom ho objavili spolužiačky, a to bol pre mňa mega šok. Zrušila som ho tiež kedže tam boli dosť osobné veci a nechcela som aby to niekto z môjho okolia čítal. Ja som sa už našťastie poučila a moje 'veľmi osobné' veci si radšej nechám pre seba. Potom som mala ešte 2 blogy ale s tými som skončila asi po týždni, pretože som nevedela ako hľadať nových čitateľov kedže tých starých už pravdepodobne omrzelo moje pravidelné sťahovanie. Tak skončila moja veľká záľuba - blogovanie. No prešlo pár mesiacov a ja som bohužiaľ spátky. A je mi už naozaj jedno či tento blog niekto z môjho okolia objaví alebo nie, alebo či bude mať 500 pravidelných čitateľov alebo žiadneho. Bude môj, s mojimi záujmami, článkami, problémami. No koniec mojich blogových veľmi zaujímavých zážitkov. Na dnes už budem končiť a ozvem sa vám opäť v priebehu týždňa. A ešte vám sem pridám fotku môjho naprosto úžasného obeda.
